Venezuela: Mor zvaný sociálna demokracia

Keď sa povie Južná Amerika, zrejme si mnohí predstavia karnevaly, pláže a pôvabné, opálené slečny. Latinský svetadiel má však aj svoju temnú stránku – drogy, priepastné sociálne rozdiely a Venezuelu.

Venezuelu, krajinu v srdci kontinentu, už štvrtým rokom sužujú nepokoje, ktorá len napomohli zvýšiť štatistiku. Pokiaľ ide o úroveň násilia, z hľadiska počtu vrážd je dnes Venezuela šiestou najhoršou krajinou na zozname, s takmer 18 000 obeťami za rok 2015. Z hľadiska miery na 100 000 obyvateľov je už na alarmujúcom treťom mieste, s 57.15% mierou výskytu tohto činu. Novšie štatistiky ku krajine nie sú k dispozícii.

Ako som načal vyššie, krajina dlhodobo čelí nepokojom pre zlé hospodárenie tamojšej ľavicovej vlády na čele so sociálnymi demokratmi a prezidentom Nicolásom Madurom, členom Jednotnej socialistickej strany Venezuelyvyznávajúcej marxistické princípy a ľavicový populizmus. Prejavuje sa aj dnes, kedy kandidát na prezidenta, Nicolás Maduro, sľubuje napraviť chyby svojho predchodcu. Paradoxne, sľubuje napraviť chyby, ktoré za posledných pár rokov prezidentovania napáchal práve on.

Vysoká miera inflácie, ktorá za prvé tri mesiace roka 2018 vzrástla medziročne o 454%, spôsobila, že po peniazoch je v krajine obrovský dopyt, keďže drvivú väčšinu peňazí prechováva horná vrstva obyvateľstva a banky. V krajine, kde sú dnes platby kartou ešte pomerne ojedinelé, je to veľmi nezvyčajná a znepokojivá situácia. Odrazila sa dokonca na duálnom systéme cien. Pokiaľ máte kartu, zaplatíte zväčša za produkt viac, ak zaplatíte kartou – číslami v počítači – než keby ste zaplatili hotovosťou. Hotovosť je už v krajine vnímaná prevažne ako tovar a ak sa rozhodnete platiť v “keši”, platia zhruba rovnaké pravidlá ako pri barteri, výmennom obchode. Dokonca sa stretávame vôbec prvýkrát po roku 2000, s pojmom vekslák. No kým v ČSSR ste si od nich mohli meniť valuty a bony, vo Venezuele od nich môžete výmenou za hodnotný majetok nadobudnúť bolivary. Platí to aj o predaji amerických dolárov. Hoci oficiálne platí, že $1 je približne 230 000 Bs.F, tento údaj je prakticky stály a realita je iná. V skutočnosti sú ľudia ochotní zakúpiť si 1 americký dolár za 300- až 340-tisíc bolivarov.

Po peniazoch je neustále rastúci dopyt a s ním samozrejme rastú aj požiadavky kšeftárov na to, čo za ne zaplatíte. Celú ekonomickú situáciu prehlbuje aj fakt, že Venezuele prestali zahraniční partneri tlačiť bankovky a aj keď tamojšia vláda v polovici roka 2017 predstavila nové bankovky s nominálnymi hodnotami 500, 1 000, 2 000, 5 000, 10 000 a 20 000 Bs.F, reálne sa tieto penieze nikdy nedostali do obehu. Nemá ich totiž kto tlačiť.

Za zmienku rozhodne stojí, že venezuelská elita prechováva svoj majetok na zahraničných účtoch, najmä v USA a Švajčiarsku, pričom tieto dve krajiny už podnikli kroky proti desiatkam politikov a oligarchov, ktorí boli ešte donedávna vojenskými generálmi, ktorých účty boli zmrazené. Čerstvým prípadom zo dňa 7. mája 2018 je prehlásenie viceprezidenta USA. Mike Pence prehlásil, že šéf venezuelskej tajnej služby Pedro Luis Martin Olivares a jeho spoločníci Walter Alexander Del Nogal Marquez a Mario Antonio Rodriguez Espinoza sú zapletení do obchodovania z drogami, pričom vlastnia viac ako 20 firiem vo Venezuele a Paname, ktoré tieto osoby vlastnia alebo ovládajú a preto boli všetky ich aktíva v USA zmrazené. Podobný krok spravila ešte predtým Panama aj Švajčiarsko. Spojené štáty tiež vyzvali na dočasné vylúčenie krajiny z OAS, Organizácie amerických štátov.

Pozoruhodné je, že obyvatelia Venezuely, s ktorými som mal možnosť sa rozprávať a tvoriť tento príspevok, mi prvýkrát spomenuli zapletenie vládnych špičiek krajiny do obchodu nielen s drogami, ale aj s ropou a zlatom, pričom importérmi tohto tovaru majú byť predovšetkým arabské krajiny na Blízkom východe. V súvislosti s vývozom zlata sa tiež v krajine rozšíril názor, že marcový požiar v jednej z tamojších väzníc bol založený úmyselne, aby vládni predstavitelia odpútali pozornosť obyvateľstva od vývozu 2,1 tony zlata do arabských krajín. Pri požiari pritom existuje viacero nejasností. Na 28 obetiach, ktoré oficiálne uhoreli zaživa, boli údajne viditeľné stopy po streľbe.

Oficiálna správa je ale oficiálna správa. Dôvera obyvateľstva voči spravodajským médiám klesá. Hlavným dôvodom je, že v tých najvýznamnejších má svoj podieľ či dokonca plnú kontrolu vláda. Iné, súkromné médiá, sú označované za konšpiračné a ich novinári prenasledovaní. Vláda totiž schválila zákon, ktorý pod hrozbou prísnych trestov zakazuje vysielať akýkoľvek násilný obsah. Je pozoruhodné, že práve takýto zákon schválila krajina, z ktorej mnohí ľudia emigrujú do susedných krajín ako je Peru, Chile alebo Kolumbia, a má štatisticky dokázanú vysokú mieru vraždenia. Mnoho obyvateľov preto pred televíziou, rozhlasom alebo novinami dáva prednosť internetu, a aj tam dôveruje najmä správam, ktoré sú publikované cez sociálne siete ako je Facebook alebo Instagram. Nutno dodať, že venezuelčania zverejňujú cez tieto portály aj fotografie so znepokojujúcim obsahom.

Minuloročné protivládne nepokoje dokonca kvôli tomuto zákonu boli prezentované iba raz – keď to vyzeralo, že dôjde k pádu vlády. Akonáhle sa situácia upokojila, aj vďaka zásahu ozbrojených zložiek, správy o nepokojoch sa prestali vysielať. Mnohé štandardné papierové noviny tiež prestali vychádzať v tlačenej podobe a presunuli sa na internet.

Dnes je väčšina Ameriky názoru, že vo Venezuele panuje autoritárska diktatúra a hovorí sa o možnej radikalizácii štátu po vzore niektorých krajín blízkeho východu alebo ešte donedávna Severnej Kórey. A sociálno-demokratická vláda sa snaží udržať pri koryte za každú cenu, hoci aj za predpokladu, že začne skresľovať realitu. Svedčí o tom aj starší výrok veľvyslanca Venezuely Samuela Moncandu na zasadnutí OAS, podľa ktorého „imperialistické vlády Severnej Ameriky provokujú armádny puč a dopúšťajú sa zločinu uvaľovania ekonomických obmedzení na Venezuelu v záujme zvrhnutia prezidenta Nicolása Madura.“Nuž, niekde za nespokojnosť ľudí so sociálnou demokraciou môže imperialistická veľmoc, inde George Soros.

Autor čerpal aj z nasledovných zdrojov:

https://www.reuters.com/article/us-venezuela-economy/venezuela-inflation-454-percent-in-first-quarter-national-assembly-idUSKBN1HI2MO

https://www.aktuality.sk/clanok/587527/usa-uvalili-sankcie-na-venezuelske-firmy-a-troch-ludi/

http://www.miamiherald.com/news/nation-world/world/americas/venezuela/article210233099.html

https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1731154-venezuela-ma-problem-s-demokratickymi-principmi-eu-pohrozila-dalsimi-sankciami

https://qz.com/1267005/venezuelas-crisis-has-made-it-one-of-the-unhappiest-countries-in-the-world/

https://www.telesurtv.net/english/news/Venezuela-OAS-Ambassador-US-Cant-Dismantle-Maduro-20180430-0022.html

Advertisements

Apple Supports Terrorism

This year, nearly all of us have seen the big argument between Apple and FBI. The bureau requested Apple an iPhone 5c that previously belonged to the terrorist Syed Farook who commited the mass shooting in San Bernardino, California. However, Apple refused to unlock the phone, justifying that “the company protects privacy of their customers”. Then it described in detail, that since iOS 8 and above, Apple doesn’t hold the encryption keys for the devices. Unlocking such device would force the company to decrypt its new privacy technology, making it useless. Continue reading